• Lucie Dvořáková Lucie Dvořáková

    Pokud se vám líbili Srdcerváči, bude se vám líbit i Bez lásky, i když já bych možná posunula věkovou kategorii spíše do new adult (mladí dospělí). Na druhou stranu, univerzitní život se tolik neliší od toho středoškolského. Také bych nepočítala s tím, že to bude tak… jednoduše sladké, opravdu je to román o 400 stránkách a postavy a jejich příběh jsou rozpracovány o dost víc než v komiksu, čemuž já tleskám, ale pro nečtenáře by to mohlo být těžší. Nebo možná to bude právě ta kniha, která vám pomůže se poprvé pořádně začíst! :)

    Celá recenze

Hodnocení a recenze čtenářů Nápověda

4.4 z 5 17 hodnocení čtenářů

11× 5 hvězdiček 4 hvězdičky 3 hvězdičky 2 hvězdičky 1 hvezdička

Přidejte své hodnocení knihy

Hodnocení našich knihkupců: 4.0 z 5

  • Mallory registrovaný uživatel 5 z 5 hvězdiček

    Úžasná kniha o asexualitě a aromantismu s dokonalou dějovou linkou. Postavy byly krásně charakterizované a člověk se při čtení rozhodně nenudil. Rozhodně doporučuji lidem, kteří se chtějí dozvědět něco o LGBT+ komunitě (hlavně v "aro ace" spektru).

    Přečíst více
  • Anežka Kucharczyková registrovaný uživatel 5 z 5 hvězdiček

    Miluju Alici Oseman právě díky této knize.

    Přečíst více
  • Val registrovaný uživatel 5 z 5 hvězdiček

    Nádherný, zajímavý a poutavý děj. Konec mě rozbrečel. Někdy se mi z hlavní hrdinky chtělo křičet, ale nic z toho nemění můj názor na tuto knihu, jedním slovem, prostě FAMÓZNÍ. Přece by to nebyla dobrá kniha, kdybych u ní neprolistovala všechny své emoce, že ano. :)

    Přečíst více
  • Val registrovaný uživatel 5 z 5 hvězdiček Hodnoceno z aplikace

    Mám pocit, že Alice Oseman s jej sériou Motýliky/Srdcerváči rozprúdila u nás akýsi opätovný záujem o komixy. Aspoň z môjho pohľadu to tak je, pretože pred Motýlikmi som nejak neregistrovala tento literárny druh. I keď doma mám Solitaire, jej (predpokladám) prvotinu, nečítala som ju, ale komixy áno. Aj preto som bola zvedavá na štýl a tému v knihe Bez lásky. Násť som mala pradávno, no i tak si rada prečítam ‘young adult’ príbehy. Jednak, aby som bola ako tak v kurze a vedela, o čom je dnešná mládežnícka literatúra a aj preto, aby som mala nejaké tipy na knižky pre moju už čoskoro -násť ročnú dcéru. Čo sa týka konkrétne tejto “Osemanky”, ja ako rodič, ju rozhodne odporúčam dospievajúcim deťom rovnako, ako rodičom, ktorí chcú byť pripravení- najmä v prípade, že svoje dieťa milujú a aj keď mu nie vždy rozumejú, chcú mu byť na blízku a oporou v každej situácii. Bez lásky je príbehom hľadajúcej sa Georgie. Nechápe, prečo sa jej v živote nedeje to, čo v životoch rovesníkov. Nerandí, nebozkáva sa, nemá túžbu vpadnút do tínedžerského vzťahu plnom poznávania nepoznaného, a to ani v dobe, kedy sa lúči so strednou školou a byť pannou je divné, nie to ešte byť TOU, ktorá nikdy nikoho nepobozkala. Georgia sa preto cíti zvláštne. Nechce to, netúži po tom, ale je presvedčená, že by už všetko objavovanie mala mať za sebou, veď všetci to tak robia. Do vysokoškolského života vpláva tak, ako opúšťala strednú, bez skúseností, ale s najlepšími priateľmi Pip a Jasonom po boku. Zaujímavou postavičkou, navonok suverénkou, je internátna spolubývajúca Rooney. Počas svojho hľadania sa, dostáva Rooney nápady ako Georgii s jej problémom pomôcť a aj vďaka tomu introvertná Georgia veľa vecí robí zle, z nesprávnych dôvodov. Vzniká viacero zápletiek, nejaké roztržky medzi partiou priateľov. Na pozadí príbehu je len šmuha štúdia, viac sa autorka zamerala na dianie v internátnej izbe, na párty a v študentských spolkoch. V jednom takom sa Georgia spoznala so Sunilom. Je to veľmi príjemná, rozvážna a múdra postava. Ak ste čítali komix alebo videli seriál Motýliky (originál Heartstopper) isto viete, že byť heterosexuálom u Oseman nie je dosť “cool”, preto sú postavy hlásiace sa k lgbtq+ preferovanejšie. Čo je ale skvelé, pretože v Bez lásky som sa naozaj dozvedela výrazy a orientácie, ak to tak môžem nazvať, o ktorých som ani nepočula. Vzdelávanie takouto formou je aj pre mladých ľudí určite prijateľnejšie, ako nasávanie názorov, poväčšinou subjektívnych a zastaralých, vyučujúcich v škole. A aj to len v prípade, ak sa k témam sexuality a sexuálnej výchovy v niektorých školách deti dostanú. Nejde ani tak o hľadanie vlastnej orientácie, i keď v prípade potreby áno, ide aj o pochopenie “inakosti” vo svojom okolí, všímanie si signálov, že priateľ potrebuje oporu a najmä, že všetci sme cítiace ľudské bytosti. Táto knižka bola miestami rozvláčna, hlavná hrdinka mala nespočet vnútorných monológov a dilem, ale neberiem to ako výrazné mínus. Skrátka nechápala, čo sa s jej životom deje. V krátkej epizódke si Georgia vypočula nepríjemný rozhovor, ktorý ju zasiahol. Prečo niektorí rodičia nerešpektujú rozhodnutia a potreby svojich detí? A nedeje sa to len v puberte. Áno, ako rodič mám potrebu svoje dieťa vychovávať, ale prečo mu nanucovať niečo, na čo nie je pripravené alebo to jednoducho nechce! Aj toto Georgii pomohlo zistiť prečo a čím je iná. V knihe nám autorka tiež ukáže, že nielen hetero, ale aj medzi homosexuálmi sú takí, ktorí iných queer ľudí odsudzujú a majú voči nim predsudky. „Som rád, že si bola zvedavá. Zvedavosť je vždy dobrá.“

    Přečíst více